Maskat hlavné mesto Ománu a veľká diera v zemi

Autor: Boris Fugger | 23.1.2014 o 14:00 | (upravené 23.1.2014 o 16:27) Karma článku: 10,33 | Prečítané:  1985x

Juh Arabského polostrova skrýva niekoľko nádherných kútov od Fjordov Musandamu až po prázdny kút Rub Al Kahli so svojimi soľnými jazerami Sabkha a 300 metrovými dunami. V rámci skúmania tohto regiónu sme sa vybrali do hlavného mesta Ománu a jeho okolia.

Dubaj má pomerne veľa štátných sviatkov a naštastie ich vláda často nastaví tak, že pripadnú na deň pred alebo po víkende, tým pádom sa naskytne vždy možnosť na krátky predĺžený víkend a cestu niekde po okolí. Rezidenti Spojených arabských emirátov majú automaticky nárok na vstupné víza do Ománu, a kedže to je krajina podstatne väčšia ako Emiráty, je aj prirodzenou voľbou na predĺžené víkendy pre domácich a expatov žijúcich v meste.

 

7 hodín ráno v Dubaji,  smer Maskat , Omán

1.JPG

Do hlavného mesta Ománu, Maskatu, sa dá dostať pomerne ľahko. Buď zvolíte cestu loďou, lietadlom alebo autom, ktorá trvá cca. 5 hodín. Môžete si vybrať cestu popri Arabskom mori alebo cez skalnaté hory Hajar, ktorá je síce dlhšia ale menej monotónna. My sme si v rámci šetrenia času vybrali tú popri pobreží, aby sme toho čo najviac stihli. Cesta na hranice v meste Hatta trvá približne hodinu a vybavenie víz cca. 20 minút. Na hranici vám odovzdajú mapu krajiny a prospekty. Vždy jeden či dvaja colníci vedia povedať po anglicky viac ako tradičné dve slová "Yala, go " ( poďte, poďte), takže na naše prekvapenie sme sa dostali to Ománskeho sultánatu veľmi rýchlo. Naša cesta viedla cez mesto Sohar, odkiaľ pochádza postava z rozprávky Sinbad moreplavec, smerom popri pobreží na Maskat. Kedže takisto ako Emiráty aj Omán ma veľa plynu, pomerne lacnú pracovnú silu a skoro žiadne daňové zaťaženie, po celom pobreží sú hlinikárne, oceliarne a tažký priemysel. Tento fakt komplikuje cestu, keďže pokrok predbehol výstavbu nadchodov a podchodov pre peších. Celú trasu nám prebehávali cez cestu robotníci z Pakistanu, Indie a iných ázíjských krajín.

Cesta čo vedie až na hranice s Jemenom do Salalah, zelenej časti Arábie, ale o tom nabudúce

2.JPG

Vstup do hlavného mesta Maskat

3.JPG

Naša cesta ale dnes v Maskate ešte nekončí, pokračujeme ďalej smerom na mesto Sur a dúfame, že sa nám ešte pred západom slnka podarí nájsť prepadnutú jaskyňu Bimmah (Bimmah Sinkhole). Tento typ prepadliny poznáme aj zo Strednej Ameriky. Po asi hodinovom blúdení v Maskate nachádzame správnu cestu a smerujeme najvyššou povolenou rýchlosťou na miesto činu. Do stredu cesty sa nám zrazu postavil chlapík ošatený modrom dishdashi. V sekunde mi napadlo, že je to určite dopravná polícia a ide ma karhať za rýchlosť a následne brzdím. Na naše prekvapenie to bol starý farmár, ktorý sa chcel stopom dostať domov do dedinky Quariyat. Nastal menší obojstranný kultúrny šok kedže deduško asi prvýkrát zblízka videl Európanov a viezol sa s nimi v aute.  Automaticky sme zaviedli posunkovú reč a úsmevy ako hlavný nástroj komunikácie. Po chvíli sa zo zadu ozýva hlasno „Money, Money". Pozreli sme sa na seba s tým, že teda zastavíme a rovno deduška vysadíme, kedže nás síce nijako neohrozoval len dookola opakoval tú istú frázu a peniaze vlastne ani nechcel. Neskôr sme pochopili, že predsalen deduško asi hovori niečo iné a po dlhšom započúvaní sme zistili, že to môže byť aj „ Bani Bani " čo znamená voda a gestikuláciou nám vysvetlil, že sa chce len napiť.  Po vtipnej príhode nášho „stopára policajta" dovážame pred jeho dom a pokračujeme za cielom našej cesty.

Rybárska dedina Qurayyat, Omán

7.JPG

Kilometre ubiehajú, ale miesto našej cesty v nedohľadne a slnko už usilovne smeruje na západ. Mapa ani GPS nič neukazujú a sklamanie z premrhanej cesty, času a kilometrov stúpa.  Chystáme sa otočiť, keď zrazu všetky autá pred nami schádzajú z cesty. Po krátkej dohode sa ich rozhodneme predsalen nejakú tú chvíľu nasledovať prašnou cestou a výsledok sa rýchlo dostavil, však posúďte sami.

Bimmah

4.JPG

5.JPG

6.JPG

Máme pred sebou posledných dnešných 150 kilometrov a vraciame sa do Maskatu. Unavení po dlhej ceste nasávame energiu okolitej krajiny. Hory, akácie, biele domčeky, mešity okolo nás a spokojný pocit, že sme to všetko dnes stihli.

Z diaľnice Sur - Maskat

8.JPG

9.JPG

Na druhý deň sa oddýchnutí prebúdzame, rozlepíme oči, vyjdeme na balkón a prvé čo spoločne vyslovíme „Chorvátsko, toto miesto je ako naše Stredomorie". Všade je cítiť pohodu, lemovanú bielou architektúrou a čerstvým morským vzduchom. Nasleduje skúmanie mesta doslova vysekaného v kopcoch a jeho zákutí. Prvé čo si všimneme je Opera o ktorej tak dlho počúvame, kedže široko ďaleko je jediná. Púť mestom začína, na pláne máme královský palác sultána Kábúsa a centrum.

Kráľovská opera v Maskate

10.JPG

Palác Sultána Kábúsa Bin Saída

18.JPG

Na kávu nás pozýva miestny Ománčan menom Malik, ktorého nám doporučili známi ako veľmi dobrého sprievodcu. Vysvetluje nám históriu a súčastnosť krajiny, ktorá ešte pred pár desaťročiami bola veľmi chudobná, až kým nedošlo k prevratu a budovaniu krajiny na nových základoch. Všimli sme si, že veľa Ománčanov je čiernej pokožky a dozvedáme sa, že ich volajú Zanzibarskí Ománčania, ktorých rodiny tam zostali ešte z koloniálnych čias sultanátu, ktorý ovládal celé východné pobrežie Afriky.  Maskat samotný je multikultúrne mesto plné západniarov, Filipíncov a iných ázijskych či afrických národností, takže človek má chvíľu pocit, že je v nejakom americkom multi-kulti meste umiestnenom v Arábii.

Promenáda a posedenie v kaviarni

11.JPG

13.JPG

V Ománe sa nepoužíva desatinný platobný systém ako u nás, ale rovno tri nuly, volajú ich Baiza

12.JPG

Po super rozhovore s domácim preskúmame posledné top miesta v meste a vydávame sa na spiatočnú cestu.

Nábrežie pri Arabskom mori

15.JPG

Kadidlo je v Ománe cítiť pri každej možnej príležitosti, či je to na trhu, v obchode alebo na pumpe.  Keďže kadidlovnik je národný strom produkujúci túto vzácnu živicu, postavili mu v centre Maskatu aj sochu.

Jeden zo symbolov krajiny kadidlová socha v Ryiam parku

16.JPG

Centrum mesta

17.JPG

V Arábii nie je nezvyk nazývať stavby po ľuďoch, ktorí ešte žijú, ako napríklad táto mešita postavená v roku 2001. Bohužial sme prešvihli vstupné časy vyhradené pre turistov,takže dnu sme sa už nedostali, možno niekedy nabudúce.

Mešita Sultána Kábúsa

21.JPG

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

NDS priklepla Doprastavu zákazku bez súťaže, postaví privádzač do Žiliny

Združenie k výstavbe úseku diaľnice D1 Hričovské Podhradie - Lietavská Lúčka za 427,2 milióna eur si pribalí aj zákazku za 23,5 milióna.

EKONOMIKA

Firmy nutne potrebujú ľudí, z Ukrajiny im ich vláda dovoliť nechce

Richter hovoril o možnosti vpustiť na náš pracovný trh ľudí z tretích krajín.

EKONOMIKA

Právnici, ktorí radili pri predaji Eurovey a príchode Číňanov

Právnické firmy ukázali top obchody, pri ktorých radili.


Už ste čítali?