reklama

Maskat hlavné mesto Ománu a veľká diera v zemi

Juh Arabského polostrova skrýva niekoľko nádherných kútov od Fjordov Musandamu až po prázdny kút Rub Al Kahli so svojimi soľnými jazerami Sabkha a 300 metrovými dunami. V rámci skúmania tohto regiónu sme sa vybrali do hlavného mesta Ománu a jeho okolia.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)
Obrázok blogu

Dubaj má pomerne veľa štátných sviatkov a naštastie ich vláda často nastaví tak, že pripadnú na deň pred alebo po víkende, tým pádom sa naskytne vždy možnosť na krátky predĺžený víkend a cestu niekde po okolí. Rezidenti Spojených arabských emirátov majú automaticky nárok na vstupné víza do Ománu, a kedže to je krajina podstatne väčšia ako Emiráty, je aj prirodzenou voľbou na predĺžené víkendy pre domácich a expatov žijúcich v meste.

7 hodín ráno v Dubaji, smer Maskat , Omán

Obrázok blogu

Do hlavného mesta Ománu, Maskatu, sa dá dostať pomerne ľahko. Buď zvolíte cestu loďou, lietadlom alebo autom, ktorá trvá cca. 5 hodín. Môžete si vybrať cestu popri Arabskom mori alebo cez skalnaté hory Hajar, ktorá je síce dlhšia ale menej monotónna. My sme si v rámci šetrenia času vybrali tú popri pobreží, aby sme toho čo najviac stihli. Cesta na hranice v meste Hatta trvá približne hodinu a vybavenie víz cca. 20 minút. Na hranici vám odovzdajú mapu krajiny a prospekty. Vždy jeden či dvaja colníci vedia povedať po anglicky viac ako tradičné dve slová "Yala, go " ( poďte, poďte), takže na naše prekvapenie sme sa dostali to Ománskeho sultánatu veľmi rýchlo. Naša cesta viedla cez mesto Sohar, odkiaľ pochádza postava z rozprávky Sinbad moreplavec, smerom popri pobreží na Maskat. Kedže takisto ako Emiráty aj Omán ma veľa plynu, pomerne lacnú pracovnú silu a skoro žiadne daňové zaťaženie, po celom pobreží sú hlinikárne, oceliarne a tažký priemysel. Tento fakt komplikuje cestu, keďže pokrok predbehol výstavbu nadchodov a podchodov pre peších. Celú trasu nám prebehávali cez cestu robotníci z Pakistanu, Indie a iných ázíjských krajín.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Cesta čo vedie až na hranice s Jemenom do Salalah, zelenej časti Arábie, ale o tom nabudúce

Obrázok blogu

Vstup do hlavného mesta Maskat

Obrázok blogu

Naša cesta ale dnes v Maskate ešte nekončí, pokračujeme ďalej smerom na mesto Sur a dúfame, že sa nám ešte pred západom slnka podarí nájsť prepadnutú jaskyňu Bimmah (Bimmah Sinkhole). Tento typ prepadliny poznáme aj zo Strednej Ameriky. Po asi hodinovom blúdení v Maskate nachádzame správnu cestu a smerujeme najvyššou povolenou rýchlosťou na miesto činu. Do stredu cesty sa nám zrazu postavil chlapík ošatený modrom dishdashi. V sekunde mi napadlo, že je to určite dopravná polícia a ide ma karhať za rýchlosť a následne brzdím. Na naše prekvapenie to bol starý farmár, ktorý sa chcel stopom dostať domov do dedinky Quariyat. Nastal menší obojstranný kultúrny šok kedže deduško asi prvýkrát zblízka videl Európanov a viezol sa s nimi v aute. Automaticky sme zaviedli posunkovú reč a úsmevy ako hlavný nástroj komunikácie. Po chvíli sa zo zadu ozýva hlasno „Money, Money". Pozreli sme sa na seba s tým, že teda zastavíme a rovno deduška vysadíme, kedže nás síce nijako neohrozoval len dookola opakoval tú istú frázu a peniaze vlastne ani nechcel. Neskôr sme pochopili, že predsalen deduško asi hovori niečo iné a po dlhšom započúvaní sme zistili, že to môže byť aj „ Bani Bani " čo znamená voda a gestikuláciou nám vysvetlil, že sa chce len napiť. Po vtipnej príhode nášho „stopára policajta" dovážame pred jeho dom a pokračujeme za cielom našej cesty.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Rybárska dedina Qurayyat, Omán

Obrázok blogu

Kilometre ubiehajú, ale miesto našej cesty v nedohľadne a slnko už usilovne smeruje na západ. Mapa ani GPS nič neukazujú a sklamanie z premrhanej cesty, času a kilometrov stúpa. Chystáme sa otočiť, keď zrazu všetky autá pred nami schádzajú z cesty. Po krátkej dohode sa ich rozhodneme predsalen nejakú tú chvíľu nasledovať prašnou cestou a výsledok sa rýchlo dostavil, však posúďte sami.

Bimmah

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu


Máme pred sebou posledných dnešných 150 kilometrov a vraciame sa do Maskatu. Unavení po dlhej ceste nasávame energiu okolitej krajiny. Hory, akácie, biele domčeky, mešity okolo nás a spokojný pocit, že sme to všetko dnes stihli.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Z diaľnice Sur - Maskat

Obrázok blogu
Obrázok blogu

Na druhý deň sa oddýchnutí prebúdzame, rozlepíme oči, vyjdeme na balkón a prvé čo spoločne vyslovíme „Chorvátsko, toto miesto je ako naše Stredomorie". Všade je cítiť pohodu, lemovanú bielou architektúrou a čerstvým morským vzduchom. Nasleduje skúmanie mesta doslova vysekaného v kopcoch a jeho zákutí. Prvé čo si všimneme je Opera o ktorej tak dlho počúvame, kedže široko ďaleko je jediná. Púť mestom začína, na pláne máme královský palác sultána Kábúsa a centrum.

Kráľovská opera v Maskate

Obrázok blogu

Palác Sultána Kábúsa Bin Saída

Obrázok blogu

Na kávu nás pozýva miestny Ománčan menom Malik, ktorého nám doporučili známi ako veľmi dobrého sprievodcu. Vysvetluje nám históriu a súčastnosť krajiny, ktorá ešte pred pár desaťročiami bola veľmi chudobná, až kým nedošlo k prevratu a budovaniu krajiny na nových základoch. Všimli sme si, že veľa Ománčanov je čiernej pokožky a dozvedáme sa, že ich volajú Zanzibarskí Ománčania, ktorých rodiny tam zostali ešte z koloniálnych čias sultanátu, ktorý ovládal celé východné pobrežie Afriky. Maskat samotný je multikultúrne mesto plné západniarov, Filipíncov a iných ázijskych či afrických národností, takže človek má chvíľu pocit, že je v nejakom americkom multi-kulti meste umiestnenom v Arábii.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Promenáda a posedenie v kaviarni

Obrázok blogu
Obrázok blogu


V Ománe sa nepoužíva desatinný platobný systém ako u nás, ale rovno tri nuly, volajú ich Baiza

Obrázok blogu


Po super rozhovore s domácim preskúmame posledné top miesta v meste a vydávame sa na spiatočnú cestu.

Nábrežie pri Arabskom mori

Obrázok blogu


Kadidlo je v Ománe cítiť pri každej možnej príležitosti, či je to na trhu, v obchode alebo na pumpe. Keďže kadidlovnik je národný strom produkujúci túto vzácnu živicu, postavili mu v centre Maskatu aj sochu.

Jeden zo symbolov krajiny kadidlová socha v Ryiam parku

Obrázok blogu


Centrum mesta

Obrázok blogu


V Arábii nie je nezvyk nazývať stavby po ľuďoch, ktorí ešte žijú, ako napríklad táto mešita postavená v roku 2001. Bohužial sme prešvihli vstupné časy vyhradené pre turistov,takže dnu sme sa už nedostali, možno niekedy nabudúce.

Mešita Sultána Kábúsa

Obrázok blogu


Boris Fugger

Boris Fugger

Bloger 
  • Počet článkov:  11
  •  | 
  • Páči sa:  0x

..limited edition ... Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu