Lalibela – etiópsky Jeruzalem

Autor: Boris Fugger | 16.4.2014 o 13:00 | (upravené 17.4.2014 o 11:06) Karma článku: 10,45 | Prečítané:  2012x

Je piatok skoro nadránom a ocitám sa v africkej metropole Addis Ababa. V meste vládne ešte tma a ticho a len pár peších či áut je náznakom toho, že mesto sa za pár hodín zobudí.  V termináli pre vnútroštátne lety na letisku Bole je už živo a skupiny turistov a cestujúcich z rôznych kútov sveta čakajú na svoj let do ich etiópskych destinacií. V čakacej hale sú namiesto sedačiek fantastické lehátka a so skupinkou amerických turistov sa zhodujeme, že by sa aj naše letiská mohli inšpirovať. Čas je ale neúprosný, takže namiesto vylihovania volíme raňajky v London café. Náš dnešný let nás zavedie na vidiek Etiópie do regiónu Amhara.

Pri lete do Afriky sme boli po viacnásobnom spočítaní v lietadle až traja cudzinci, no teraz pri vnútroštátnom lete v Afrike je to naopak. Celé lietadlo je plné cudzincov a domácich je pomenej. Etiópske aerolínie sú obdobou emirátskych aerolínií v Afrike, takže pri pohľade doľava či doprava uvidíte plné letisko lietadiel práve tejto spoločnosti. Či už na domácom alebo medzinárodnom letisku som nevidel ani jedny cudzie aerolínie, takže si očividne svoju pozíciu lídra v Afrike stále neochvejne držia. Nastáva moment prekvapenia a z prednej časti lietadla sa ozýva hlasno a zároveň hanblivo "sorry, wrong plane".  Hovoríme si, to na čo každý cestovateľ na tomto kontinente príde a to je skratka TIA - This is Africa. Preto sa nad náhlou zmenou ani dlhšie nezamýšľame a ideme skúsiť šťastie do lietadla odparkovaného vedľa. Tentokrát sme v správnom lietadle a náš vzdušný autobus štartuje smerom Addis Ababa-Gondar-Lalibela-Axum.

Vnútroštátny let smerom na sever krajiny

16.JPG

Počas celého letu hlasno vyhráva etiópska národná hudba a cez okno sledujeme etiópsku vysočinu.  Vnútroštátne lety v Afrike majú často viacero zástaviek, či už idete z Nairobi na Zanzibar cez Kilimanjaro alebo z Addis Abeby do Lalibely, lietadlo funguje ako diaľkový autobus „cestujúci vystúpte a nastúpte prosím". Pred obedom pristávame v Lalibele a stretávame nášho sprievodcu menom Habtemaryam. Cesta do Lalibely vedie agrárnou krajinou, na asfalt rovno zabudnite. Materiálny svet je definitívne za nami a všade navôkol sú len políčka, domy z čiernej hliny, tie lepšie občas s plechovou strechou, a pasúci sa dobytok. Po asi tridsiatich kilometroch prichádzame do Lalibely, ktorá sa javí ako normálne africké mesto o veľkosti Žarnovice. Na prvý pohľad nie je ničím zaujímavé, tak si sklamaní namiesto toho, čo nám opisovali v bedekroch vychutnávame aspoň fantastický výhľad na okolitú krajinu.

3.JPG

4.JPG

Po krátkom spánku máme predsa len ešte pred sebou pár hodín svetla a ideme sa pozrieť na dôvod našej cesty v tomto opustenom kúte zeme. Ani nie sto metrov od hlavnej cesty za kopcom sa nám naskytol pohľad, ktorý nám doslova vyrazil dych a uvedomujem si, ako veľmi som sa pri svojom prvom dojme mýlil. Obrovské chrámy vytesané do skaly vám zoberú všetky slová, budete tam stáť a v momente zastaví sa čas. V Etiópii je síce kalendár posunutý o 7 rokov dozadu oproti nášmu, ale tento pohľad je ako cesta časom niekde, kde netušíte či to na čo sa pozeráte vybudoval človek alebo civilizácia mimo našej planéty.

Stopy na stenách po neuspešnej talianskej invázii

9.JPG

Lalibela sa v minulosti nazývala Roha, no pri narodení panovníka Gebre Mesquela, ho obklopil roj včiel a preto dostal prezývku Lalibela, čo v preklade znamená „ten čo pojedá med". Po jeho návrate z Jeruzalema, svätej zeme a následnom moslimskom obsadení Jeruzalema Saladínom v roku 1187 sa rozhodol vybudovať nový.  Dokonca aj rieka, ktorá tečie pod mestom sa volá rieka Jordán. Prví Európania, ktorí Lalibelu uvideli boli portugalskí misionári vedení Franciscom Alvarésom v roku 1520. V tomto meste sa nachádza až 11 kostolov vytesaných v skale, ktoré su pomenované rôznymi biblickými menami.

Kostol St. George

17.JPG

18.JPG

Počas túlania sa tunelmi, chodbami a podzemnými nádvoriami nás ovládne pocit večného pokoja. V momente vás prestane všetko trápiť a začnete si myslieť, že aj skaly sú živé. Na múroch lalibelských kostolov uvidíte rôzne vzory: Dávidovu hviezdu, swastiku, dokonca budhistický symbol nekonečného uzlu a na múroch vedľa Panny Márie , nakresleného proroka Mohameda. Môj osobný názor je, že toto miesto nie je len kresťanské, je to miesto všetkých náboženstiev a ak má naša planéta nejaký stred vesmíru, tak je to práve tu.

Kostoly Lalibely

5.JPG

6.JPG

7.JPG

Na druhý deň ráno vyrážame po prašnej ceste na sever k ďalšiemu kostolu Yemrehana Kristos tentokrát ukrýtého hlboko v lese. Sprevádza nás dvadsaťročný Dávid, ktorý pri otázke odkiaľ sme, okamžite bez váhania hovorí „Bratislava"  Byť Slovákom v krajinách,  kde byť Američan či Brit môže byť problém, lebo nikdy neviete čo sleduje zahraničná politika vašho štátu v danej krajine, a ako vás budú vnímať domáci som vzhľadom na to, že o Slovensku nikto toho veľa nevie považoval byť Slovákom za výhodu.  No pri Dávidovi bola táto jedinečná výhoda preč. Dokonca nám porozprával príhodu ako chodí niekoľkokrát do roka žiadať o ruku lokálnu dievčinu z Lalibely istý pán z Maďarska. Ona sa po návšteve Európy rozhodla, že ho predsalen až tak nemiluje, lebo je tam vraj chladno, takže žiadna svadba sa nekoná. Ktovie, či myslela chladné počasie alebo to chladno v ľuďoch. Dávid, syn mníšky a kňaza nám vysvetľuje, že ak tu chcete niečo dokázať musíte vedieť po anglicky, ináč skončíte pri práci na poli pretože iné zamestnanie ako v poľnohospodárstve tu neexistuje. Keďže na školu peniaze nemá, naučil sa angličinu od turistov a privyrába si ako sprievodca.

Yemrehana Kristos

2.JPG

1.JPG

Večer nás Habte a Dávid zoberú do tunajšieho baru Torpido, v rámci programu píš ako počuješ, kde ochutnáme miestnu špecialtu Tej, čo je vlastne biele víno s medom a pokecáme s domácimi za obsluhy čašníčky, ktorá má na tvári vytetované symboly neba, pekla a zeme.

Čašníčka a nápoj Tej

11.JPG

12.JPG

Pred odletom sa zastavíme v reštaurácii Ben Ababa, ktorú vlastní Škótka menom Susan. V Lalibele žije 16 rokov a rozpráva nám, ako deti dnes už majú vo výučbe zahrnutú angličtinu a predmet hlavné mestá sveta... hmm, že by odtiaľ každé dieťa v meste vedelo kde je naša Bratislava ? ...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

NDS priklepla Doprastavu zákazku bez súťaže, postaví privádzač do Žiliny

Združenie k výstavbe úseku diaľnice D1 Hričovské Podhradie - Lietavská Lúčka za 427,2 milióna eur si pribalí aj zákazku za 23,5 milióna.

EKONOMIKA

Firmy nutne potrebujú ľudí, z Ukrajiny im ich vláda dovoliť nechce

Richter hovoril o možnosti vpustiť na náš pracovný trh ľudí z tretích krajín.

EKONOMIKA

Právnici, ktorí radili pri predaji Eurovey a príchode Číňanov

Právnické firmy ukázali top obchody, pri ktorých radili.


Už ste čítali?