reklama

Addis Abeba alias nový čínsky kvet

Populácia Etiópie je 93 miliónov obyvateľov, je to zároveň druhá najľudnatejšia krajina Afriky. Má 77 oficiálnych jazykov a približne toľko isto kmeňov, takisto je to krajina bez priameho prístupu k moru v regióne, ktorý sa nazýva Africký roh. Jej názvy majú dodnes rôznu podobu ako napríklad Habesha, prípadne Abysinia. Podľa mňa ju najviac vystihuje názov krajina spálených tvárí. Pri prvom zamyslení mi napadlo, že ten názov opisuje tmavšiu pokožku Etiópčanov, ktorí ten názov dostali pri mnohých cestách severnejšie položených národov do Etiópie. Až po príchode som veľmi rýchlo zistil, že Etiópia je položená až tak vysoko, že slnko spáli behom pár hodín aj tú vašu tvár a veľmi rýchlo sa môžte farbou pokožky zaradiť k etiópskej väčšine. Našťastie aj miestni používajú krémy na opaľovanie, kedže tvrdia, že farba ich pokožky je len pigment ale takisto sa na ostrom slnku spália ako my belosi.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)
Obrázok blogu

Addis Ababa, tri a pol miliónové mesto na náhornej plošine, ktoré vďačí svojej polohe za výbornú klímu s príjemnými dvadsiatimi stupňami počas celého roka. Je obkolosené ihličnatými a eukaliptovými lesmi zabezpečujucimi fantastický vzduch, ktorý oceníte už po príchode. Jeho názov v preklade z Amharštiny znamená "nový kvet".

Addis Ababa z výšky

Obrázok blogu


Celú cestu do Afriky som sa tešil na to, ako sa pozriem z okna lietadla na Červené more a potom si vychutnám ten pohľad na Džibutsko a poviem si „už som v Afrike". Robil som to tak podobne keď som letel z Európy a vždy som si takisto povedal pri prechode od Stredozemného mora na Saharu a na druhej strane vydýchol, keď som tú Saharu opúšťal. Tentokrát som si sen nesplnil, ale statočne som ten moment prespal a zobudil sa až na turbulencie pri prelete od mora do Subsaharskej oblasti. Pri pristávani v lietadle Ethiopian Airlines nám na polhodinu dosť hlasno pustili tradičnú etiópsku hudbu, ktorá pri tej typickej ozvenovej melódii pôsobila dosť psychadelicky a človek sa tak ocitol v druhej dimenzii ešte pred príletom na iný kontinent.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Typická etiópska melódia

Cestou na pasové oddelenie, sme pomohli pár domácim s použitím pohyblivých eskalátorov. Keďže model typu jedna noha na pohyblivom schode a jedna na fixnom neprinášal pozitívny výsledok, tak sme tetuškám z kmeňa Tigray predviedli cvik a pomohli s batožinou. Za odmenu sme dostali niečo, čo v Európe ani v Amerike tak často nevidíte a to je pravý africký úsmev. Nie je to len tak obyčajný úsmev, ten úsmev je čistý, plný tepla a človečiny. Povedal som si a teraz sme už naozaj tu. Víza sme dostali bez menších problémov na letisku, takže Slováci majú aspoň v tejto krajine výhodu. Namiesto formulárov a formalít, ktoré sme mali starostlivo nachystané, pani colníčka len kývla rukou a povedala "give me only the passport and money". Hovoríme si, že načo veci komplikovať keď netreba a za päť minút sme oficiálne v krajine. V Afrike je to tak, že sa môžete pripravovať a rozmýšlať o vašich plánoch koľko chcete keď tam prídete musíte sa prispôsobiť tomu, že všetko je inak ako ste si mysleli a že všetko je vlastne správne. Afrika žije svojím životom a netreba jej vnucovať ten náš, ale o tom neskôr.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Uvítanie do Etiópie

Obrázok blogu


Prvé čo ma prekvapilo bolo to, že nikto ma nenaháňal, nevrhlo sa na mňa sto pomocníkov s batožinou ani mi neponúkalo päťdesiat ľudí zameniť peniaze. Stál som v príletovej hale a okolo mňa len kľud a pohoda. Nepíšem tieto riadky s predsudkami kedže už mám za sebou Keňu, Tanzániu či Ugandu. Píšem ich s príjemným pocitom a prekvapením z Addis Ababa, ktorý mi jasne hovoril "tu to bude fajn". Pred letiskom nás v noci čakal náš vodič Branu, ľahko zapamätateľné meno, napriek tomu súhlasil s tým, že ho budeme volať Braňo. Naša úvodná komunikácia nás totiž zaviedla k otázke ako sa volá jeho meno v našej krajine a jediné čo nás napadlo bolo Branislav. Jemu sa to tak zapáčilo, že nám po zbytok cesty už ostal s novým menom.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Na druhý deň skoro ráno vychádzam na balkón a prvé čo si všimnem je to, čo nejakým spôsobom vždy vzbudí moju pozornosť v zatiaľ každom Africkom meste, ktoré som navštívil. Nie je to jemný pre Európana nepochopiteľný neporiadok lemovaný pohodou (oni v tom systém majú), ani neskutočná výstavba a rozvoj. Je to fakt, že ľudia tu chodia pešo, a denne niektorí z nich prejdú aj 50 kilometrov. V Etiópii je to dokonca ešte špecifickejšie tým, že sú v nej až 2/3 hôr v Afrike. Väčšina obyvateľov v nej žije medzi 1600 až 2400 metrami nad morom. Keď Etiópčania prídu do nižšie položených výšok, ten nával kyslíku pri tej kondičke zaručí obrovský výkon, či už pri behu alebo iných športoch. Nie je veľmi čas sa rozjímať nad chodcami v Etiópii, preto opúšťam tento milý balkón a bežím na raňajky a následne na prehliadku mesta, keďže máme len 24 hodín na to aby sme nasali atmosféru Addis Abeby na maximum pred odletom na Sudánsko-Etiópske hranice do regiónu Amhara.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Pohľad z balkóna

Obrázok blogu

V uliciach Addis Ababa

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu


Naša prvá zastávka je v Etiópskom národnom múzeu, kde nachádzame pozostatky Lucy a Ardi. Obe kostry našich predkov vyvolávajú v nás pocit familiárnosti. Možno je to atmosférou v múzeu a možno je to puto, ktoré nás k nim viaže, kedže pravdepodobne sú našimi pra-pra predkami.

"Lucy"

Obrázok blogu
Obrázok blogu


Pri prehliadke mesta si všímam jednu zásadnú vec, celé mesto je rozkopané. Infraštruktúra tu dostáva neuveriteľnú finančnú injekciu a po celom meste sa stavajú nové obchvaty, diaľnice, budovy a dokonca nosný dopravný systém, ktorý domáci síce volajú metro ale podľa mojich štúdií ide o rýchlovlak aký majú stavať aj u nás v Bratislave, ale v Afrike sú akosi rýchlejší v rozhodovaní v tom, čo v meste treba. Čo ma ale zaráža nie je samotná výstavba tohto systému, ale to, kto je za všetky tieto stavby zodpovedný. Malo by mi byť jasné, že sa mám mať na pozore už keď na nás africké deti na ulici kričali "Nihau" namiesto "Hello". Etiópia zažíva obrovský ekonomický rozmach práve vďaka čínskym firmám a veľa detí a Etiópčanov nepozná iných cudzincov ako Číňanov, preto sa Vám ako cudzincovi pozdravia prirodzene po čínsky.

Čínsky stavbyvedúci pri stavbe ľahkého nosného dopravného systému v Addis Ababa

Obrázok blogu


Neskôr navštevujeme Merkato čo je najväčší trh v Afrike. Nebudem klamať, nebolo to nič pre mňa, nikdy som nebol nákupný maniak, ale úprimne uznávam, že väčší trh som v živote nevidel. Hodiny sa túlame v uličkách s naším etiópským kamarátom Richom a ten trh nemá konca kraja. Od zeleniny, plastových recyklovaných topánok a inej recyklácie všetkého možného tam nájdete úplne všetko. Postupne ma tá ľudská a nákupná energia všetkých ľudí okolo vyčerpala tak, že ani hociktorý obchodný dom na vianočnom Slovensku vám toľko energie nezoberie. Únava je dôvod na rýchly ústup a obed v najstaršom hoteli v Addis Ababa, v hoteli Taitu. Tento hotel je na rozdiel od Piaza Merkato úplna oáza pokoja. Pochutnávam si na Etiópskej injere, za zvukov krásneho spevu a klavíra od lokálnych muzikantov. Injera je etiópska studená palacinka, ktorá pripomína chuťou octovú handru, ale napriek tomu, čo si asi práve nemyslíte tá chuť je veľmi dobrá. Injera je momentálne veľmi populárne národne jedlo, dostanete ju samotnú či miešanú s vajičkami alebo rôznymi prívarkami od výmyslu sveta. Robí sa zo zŕn známej etiopskej trávy Teff. Lokálni farmári ale v poslednej dobe prechádzajú od potravín k pestovaniu „Khatu" čo je bylinka, ktorú keď požujete, v momente naplánujete a zrealizujete všetko. Aspoň tak ju opisujú lokálni producenti, ktorí z predaja tejto bylinko-drogy do Somálska či Arábie dostanú aj 10x viac ako za predaj tradičných potravín.

Merkato

Obrázok blogu


Taitu hotel

Obrázok blogu


Tesne pred západom slnka ešte navštevujeme okolité kopce, aby sme si pozreli mesto z výšky. Moderné štvrte lemujú tie chudobné. Je to zvláštny pohľad, kedže v Addis Abeba je chudoba spojená s bohatstvom a nie je oddelená skleno-betonovým múrom a elektrickým drôtom. Doteraz som si myslel, že podobné veci sú zakázané len v Rwande, ale očividne je tých krajín asi viac. V mestách ako Nairobi či Kampala som videl chudobu striktne oddelenú od bohatstva, no v Addis Ababa je to tak nejak prirodzene spojené a ľudia to berú ako fakt. Eukaliptové lesy lemujú našu cestu nad mesto a Rich nám rozpráva príhodu ako sadenicu Eukaliptu, istý panovník Etiópie, odniesol z pobytu v Austrálii schovanú v ponožke. Eukaliptusu sa začalo ale tak veľmi dariť, že sa rozmnožil po celej krajine.

Večer strávime posedením v lokálnom bare nie až tak pre domácich ako pre cudzincov, ktorí si môžu vychutnať daľšiu dávku Injery, spev lokálnych hviezd ako Emebet Negasi a posedieť si s biznismenmi z Ázie.

Injera

Obrázok blogu


Tanečné vystúpenie

Obrázok blogu


Biznismeni

Obrázok blogu


speváčka Emebet Negasi


Boris Fugger

Boris Fugger

Bloger 
  • Počet článkov:  11
  •  | 
  • Páči sa:  0x

..limited edition ... Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu